Existuje taký článok - “Mesenchymal” stem cells (Bianco P. “Mesenchymal” stem cells. Annu Rev Cell Dev Biol. 2014;30:677-704. doi: 10.1146/annurev-cellbio-100913-013132)

Tu si Paolo Bianco (1955-2015)  „púšťa hubu (či pero) na špacír“ len tak hrmí:

„Naopak, použitie infúzií MSC sa rozšírilo aj na iné imunitné poruchy, transplantáciu orgánov a viaceré neimunitné ochorenia, ba dokonca aj na multirezistentnú tuberkulózu, pri ktorej by imunosupresia v skutočnosti znamenala smrteľné následky. Tvrdí sa, že MSC majú priaznivý vplyv na viacero navzájom nesúvisiacich ochorení prostredníctvom uvoľňovania parakrinných faktorov, alebo exozómov, sekretómov či dokonca mitochondrií. Neexistuje spôsob, ako kontrolovať dodávanie buniek do príslušných miest, a neexistuje spôsob, ako kontrolovať uvoľňovanie týchto predpokladaných aktívnych zložiek buniek. To oslabuje dôveryhodnosť akéhokoľvek klinického experimentovania a zaraďuje intravenóznu infúziu kultivovaných buniek spojivového tkaniva do špecifickej tradície v dejinách medicíny.“

Pričom Bianco: „Lekárske vzdelanie získal na univerzite La Sapienza v Ríme, v roku 1982 získal odbornú atestáciu v odbore patologická anatómia a v čase svojej smrti pôsobil ako riadny profesor patologickej anatómie na univerzite La Sapienza.“

Po jeho smrti bolo publikovaných niekoľko nekrológov. Jeden z nich je tu:

In Memoriam: Paolo Bianco (https://link.springer.com/article/10.1007/s40778-016-0028-6 )

„Paolo bol viac než len vedec; bol filozofom v etymologickom zmysle slova, teda „milovníkom múdrosti“. Za jeho túžbou po objavoch stálo hľadanie pravdy, ktorú sledoval spájaním neštruktúrovanej kreativity s logickým uvažovaním. Vo svojom úsilí o poznanie odmietal akýkoľvek možný kompromis v oblasti morálnej integrity, čo odovzdával generáciám vedcov nielen peknými slovami, ale aj príkladom vlastného správania. Paolo bol aktívny na všetkých úrovniach, vrátane verejných debát a tvorby politík, kde bojoval proti ideologickým postojom a komerčným záujmom, ktoré neboli založené na solídnych experimentálnych údajoch a zásadách dobrej vedeckej praxe.“

No nepustite slzu dve…

Mne už vtedy bolo na vracanie.

Prečo? V tom spomínanom článku Paolo Bianco na str.695 o.i. píše, že: „In spite of clinical reports claiming a benefit of IV infusions (MSC) for GvHD (Le Blanc et al. 2008), the only randomized phase III trial failed to show benefit (Martin et al. 2010).“ (Napriek klinickým správam, ktoré poukazujú na prínos intravenóznych infúzií (MSC) pri liečbe GvHD (Le Blanc et al. 2008), jediná randomizovaná štúdia fázy III nedokázala preukázať tento prínos (Martin et al. 2010)). (MSC som kvôli kontextu doplnil ja).

Ten citovaný článok má názov „Prochymal improves response rates in patients with steroid-refractory acute graft versus host disease (SR-GVHD) involving the liver and gut: results of a randomized, placebo-controlled, multicenter phase III trial in GVHD.“ (Liek Prochymal zvyšuje mieru odpovede u pacientov s akútnou reakciou transplantátu proti hostiteľovi (GVHD), ktorá nereaguje na steroidy (SR-GVHD) a postihuje pečeň a črevo: výsledky randomizovanej, placebom kontrolovanej, multicentrickej štúdie fázy III zameranej na GVHD.) (Martin PJ, Uberti JP, Soiffer RJ, Klingemann H, Waller EK, et al. 2010. Prochymal improves response rates in patients with steroid-refractory acute graft versus host disease (SR-GVHD) involving the liver and gut: results of a randomized, placebo-controlled, multicenter phase III trial in GVHD. Biol. Blood Marrow Transpl. 16:S169–S70. https://www.astctjournal.org/article/S1083-8791(09)00653-3/fulltext )

„Záver: GVHD s postihnutím pečene alebo čriev je život ohrozujúca komplikácia HCT. Naše výsledky naznačujú, že pridanie lieku Prochymal viedlo k významnému zlepšeniu bez zvýšenej toxicity u pacientov so SR-GVHD postihujúcou vnútorné orgány.“

(Prochymal® = Mesenchymal Stem Cells, MSC, derived from unrelated volunteer adult donors.)

Vzhľadom na to, že som v tom čase, už od roku 2003, teda vyše 11 rokov s MSC pracoval, napísal som do časopisu Nature list, v ktorom som ich ako klinický a zároveň vedecký pracovník upozornil na to, že tento ujo si niektoré údaje doslova  nehorázne vymýšľa a bohapusto klame. Redakcia časopisu Nature súhlasila (sic!) s verejnou diskusiou. Neskôr diskusiu odvolala, pretože Paolo Bianco zomrel. Tento patologický anatóm -„milovník múdrosti“ sa „pre istotu“ pobral na druhý svet. Nuž…

Podobnosť medzi niektorými patológmi? Spomínante?

„Menovaný slovenský „vrchný patológ“ (bez akejkoľvek klinickej praxe pri lôžku pacienta) sa vyjadril aj o tom ako „veľmi“ bola táto mladá žena chorá. Nejdeme rozoberať jej „ťažké“ choroby.  Len dodávame, že po smrti tejto „ťažko chorej ženy“, jej boli odobraté orgány na transplantáciu – srdce, pečeň a obidve obličky, čo sa u “veľmi chorej” osoby “veľmi” neuskutočňuje.“

Zdá sa, že niektorí patologickí anatómovia majú kotkodákanie v krvi. Na rozdiel od (skromných) medicínskych primitívov veľmi veľa vedia o patologickej anatómii. Keď zBESnejú a začnú tárať  o medicíne a klinických postupoch pri pacientoch,  vyzerajú ako opice – čím vyššie vylezú, tým lepšie im vidno zadok.

Publikované: 30.10.2026